Vďaka

8. října 2009 v 19:38 | Elsa |  Moje keci
Myšlienky ubiehajú jedna za druhou nenachádzajúc mysle, nevyslovené.

Po tele sa rozprestiera chlad, strach svojou mrazivou rukou objíma srdce.

Bodavé pohľady očí vidiacich cez telo, vidiacich až na dno duše.
Bojím sa, že zapadne slnko, hviezdy vyblednú, mesiac sa stratí.
Bojím sa, že ostanem sama obklopená temnotou zvierajúcou dušu, tlačiacou na telo, ktoré sa rozpadne pod tlakom miliónov stĺpov čiernej prázdnoty.

Nevyjadrené pocity vyrastajú v stromy s košatou korunou šialenstva.

Prídeš ku mne, tvoja náruč mi nedovolí skryť sa do kúta svojej duše, nedovolí môjmu telu rozpadnúť sa na tisíce kúskov strachu.
Upokojíš moju vystrašenú dušu, moje srdce začne tancovať na tlkot toho tvojho.

Odoženieš môj strach, zdvihneš závoj zahaľujúci moje oči a ja uvidím krásy sveta.

Uvidím modré nebo tvojich očí, zelenú lúku posiatu farbami dúhy, zlatú jeseň jemných zátiší zvieracích chodníkov.

Vyviedol si ma z temnoty. Povedieš ma za ruku životom. Môžem ti veriť. Vďaka.



(zasa...moje akoze dielo...len so zdrojom..)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama