Sloh- úvaha

8. října 2009 v 19:32 | Elsa..zasa tu |  Moje keci
Viac hluku narobí jeden padajúci
strom ako rastúci les.
(úvaha)

Pozerám sa von oknom. Vidím stromy obsypané kvetmi, oblečené do zelených šiat jari. Počujem spievať vtáky. Ale na pozadí zvukov prírody je počuť hukot áut na ceste.
Čo ak sa jedného dňa pozrieme von z okna a uvidíme len zničenú zem? Zelené stromy nahradia vysoké budovy, farebný koberec kvetov zmizne pod betónom a železom a miesto spevu vtákov a šumu vetra v korunách stromov bude počuť len a len ten strašný hukot áut, obloha bude sivá a slnko zastreté ťažkým mrakom dymu.
Desím sa toho dňa. Aj keby som sa ho nedožila, desím sa za všetky tie generácie, čo prídu po nás a nebudú si pamätať nič iné len ten sivý hučiaci svet. Ľudia si myslia, že keď to nepostihne ich, tak to nevadí, veď oni sa toho nedožijú. Ale čo ich deti a deti ich detí? Na tie nemyslia. Nemyslia na to, že ich potomkovia budú dýchať jedovatý vzduch, piť otrávenú vodu a budú sa prechádzať pod nezdravo žiariacim slnkom. A prečo?
Pretože ich predkovia si nevážili vody, vypúšťali do nej chemikálie z tovární, ich predkovia sa stále ponáhľali a otrávili vzduch, ich predkovia si chceli uľahčiť život, tak zničili ozónovú vrstvu. Uľahčovaním nášho života ničíme ten budúci.
Viac hluku narobí jeden padajúci strom ako rastúci les.
Príroda si tichučko rástla, rozvíjala svoju zelenú náruč a obsypávala zem farebnými dúhami kvetov milióny rokov. Každý deň zomierali a rodili sa životy. A tieto životy dodržiavali nepísané zákony prírody. Nikdy nechceli viac ako im príroda poskytla. Keď boli unavené spali, keď boli hladné najedli sa, keď boli smädné napili sa. Príroda im dávala všetko a ony sa podriaďovali jej zákonom a neprosili o viac.
Najväčšia katastrofa v prírode bola, keď ľudia začali premýšľať. Najskôr si uvedomili, že príroda je tu pre nich. A to je pravda. Príroda je tu pre všetky svoje deti. Potom si ale začali myslieť, že príroda je tu LEN pre nich. Že všetko čo dáva, čo poskytuje, dáva len im. A nakoniec si boli istí, že príroda im patrí. Že môžu brať všetko a nemusia poslúchať jej zákony. Brali si bezohľadne všetko a nehľadeli na to, že ublížia rastlinám, stromom, zvieratám alebo samotnej Zemi. Mysleli si, že bohatstvo Zeme, jej poklady sú nevyčerpateľné, a ak sa minú, tak sa obnovia a oni môžu brať ďalej. Ale naša Zem je už vyčerpaná. Ľudia berú posledné zbytky a len málokto si uvedomuje tú krutú pravdu. Naša Zem umiera. Zabíjame ju. Svojím bezohľadným správaním.
Zem žila milióny rokov. Potom sme prišli a za chvíľu sme ju zničili. A Zem sa bráni. Prichádzajú záplavy, požiare, tornáda, choroby. Na jar sneží, cez zimu prší. Príroda sa zmieta v krutých bolestiach. Ochranu pred Slnkom- ozónovú vrstvu, sme zničili. Zásobárne kyslíka- lesy, vyrubujeme. Vodu znečisťujeme, do vzduchu vypúšťame škodlivé látky, lúky nahrádzame poľami a polia odpornými budovami. Niektorí ľudia sú obézni, iní hladujú. Niektorí sa opíjajú alkoholom, iní nemajú nič len kalnú vodu. Ľudia sa zabíjajú pre zlato, peniaze, moc. Vznikajú vojny. Všetky objavy, ktoré by mohli pomáhať chudobným ľuďom alebo použiť sa proti znečisťovaniu prírody sa používajú vo vojne a namiesto toho aby pomáhali tak len a len ničia. Ľudia sú mor, rakovina planéty. Ale planéta si s nimi poradí. Aj keby ich mala všetkých zahubiť.
Ľudia sú takí namyslení. Myslia si, že tu budú naveky. Neveria, že by ich mohlo niečo zničiť. Zabíjajú desaťtisíce, stotisíce, milióny zvierat pre kožu a nechávajú len mŕtvolami posiatu pláň. inde ľudia zomierajú od hladu a bohaté dámy sa prechádzajú v koži zvierat, ktorých mäsa nechali zhniť, po tom ako ich nemilosrdne dobili. Chudobní ľudia zomierajú od smädu a bohatí páni sa opíjajú alkoholom.
Ľudia sú príliš namyslení, než aby si uvedomili, že planéta bola milióny rokov bez nich a poradí si bez nich znova. Buď ľudstvo vyhubí príroda ako pomstu za všetky hriechy, alebo sa pozabíjajú navzájom pre zlato, peniaze, moc.
Z tejto úvahy je cítiť moja nenávisť k ľudstvu. Znamená to, že nenávidím aj svoju rodinu, kamarátov? Znamená to, že nenávidím aj seba? Áno. Nenávidím celé ľudstvo za stovky rokov hriechov, ktoré spáchali na prírode, ale aj na sebe. Mám rada svoju rodinu a kamarátov ako ľudí. Ale nenávidím ich ako súčasť ľudstva. Pretože všetci ľudia, akokoľvek sa snažia, ubližujú prírode už len svojou existenciou, pretože používajú veci, ktoré jej škodia. To však neznamená, aby sa prestali snažiť jej pomáhať. Pravda, existujú takí domorodci, v zapadnutých pralesoch a púšťach, ktorí žijú lovom a zberom plodov, bez vynálezov mimo civilizácie. Ale tých je v porovnaní z hučiacou, prehnitou civilizáciou málo. Príliš málo na to, aby nejako ovplyvnili môj názor na ľudstvo.
Viac hluku narobí jeden padajúci strom ako rastúci les. A preto by sme sa mali snažiť stíšiť našu existenciu na Zemi. Mali by sme pamätať, že oproti planéte, vesmíru čo nás obklopuje sme menší ako zrnko prachu. Mali by sme skloniť hlavu, zavrieť ústa a začať si vážiť našu Matku Zem a odčiniť všetky hriechy všetkých pokolení, ktoré boli pred nami. Ešte nie je neskoro. Ešte nie.
Viac hluku narobí jeden padajúci strom ako rastúci les. Pamätajme na to a stíšme sa.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Kuk??

klik 100% (38)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama