Howlov chodiaci zámok (Zámok v oblakoch)

9. října 2009 v 14:39 | Elsa |  Anime
Metrosexuálny čarodejník, mladá babička a ich lovestory v chodiacom zámku.
Recenzia čitateľa Marius



Snáď najznámejší anime režisér Hayao Miyazaki sa vyhrážal odchodom do dôchodku už v roku 2001, keď jeho film Sen to Chihiro no Kamikakushi (u nás uvedený v kinách i na DVD ako "Cesta do fantázie") získal ako prvé anime vôbec Oscara Americkej filmovej akadémie. Ako to však už býva, človek mieni a život mení, takže jedného pekného dňa odstúpil štúdiu Ghibli od projektu Hauru no Ugoku Shiro režisér Mamoru Osoda a starý pán Miyazaki bol nútený vrátiť sa na režisérsku stoličku a projekt prevziať.
Hauru no Ugoku Shiro alebo v preklade Howlov chodiaci zámok je režisérovou prvou adaptáciou literárneho diela zo Západu. Predlohou, i keď naozaj veľmi voľnou, mu totiž bola knižka anglickej spisovateľky Diany Wynne Jones. Spisovateľka sama neparticipovala na scenári a plne Miyazakiho podporila v tom, aby sa film nedržal predlohy príliš otrocky slovami: "Ja píšem knihy, nenakrúcam filmy. Určite to bude fantastický film". A veru, mala pravdu.
Mladé dievča Sophie sedí vo svojom klobučníckom obchode a popri vyšívaní ozdôb na svoje klobúky, počúva dievčatá vo vedľajšej izbe. Tie sa chystajú na oslavu v meste usporiadanú pri príležitosti odchodu vojakov do vojny. Reč príde i na to, že neďaleko mesta zakotvil známy zlodej, lámač a požierač ženských sŕdc Howl aj so svojím chodiacim zámkom. Sophie je nesmelé a uzavreté dievča. Preto sa namiesto toho, aby išla na oslavy tiež, poberie radšej bočnými uličkami, kúpiť nejaké veci pre svoj obchod. Tu ju stretne a zvláštnym spôsobom ochráni pred dotieravými vojakmi nádherný mladík. O chvíľu ich začnú prenasledovať podozrivé prízraky, ktorým za pomoci kúziel uniknú. Sophie ostáva sama a cestou domov dumá, kto asi bol ten tajomný neznámy fešák. Doma ju však čaká prekvapenie - do obchodíku jej vtrhne (napriek tomu, že zamkla) neznáma žena. Je to obávaná Čarodejnica z pustiny a uvalí na Sophie strašnú kliatbu, po ktorej dievčina ostane starenkou. Jediné pomôcky, aké jej čarodejnica zanechá, sú, že má pozdraviť Howla, a že jej kliatbu nedokáže zlomiť človek. A tak hlavnej hrdinke netušiacej do čoho sa zaplietla, neostáva nič iné, ako zbaliť si všetko, čo jej staré nohy dokážu uniesť a pobrať sa naháňať chodiaci zámok obávaného čarodejníka.
Pokiaľ ste videli aspoň pár Miyazakiho snímok a myslíte si podobne, ako som si myslel ja (hoci znalý celej jeho tvorby), že dedko nás už ničím neprekvapí a opäť to bude o dievčatku, lietaní, európskej architektúre či prírode a strojoch, mýlite sa rovnako ako máte pravdu.
Hlavnou hrdinkou filmu je Sophie. Je to nesmelé, do seba uzavreté dievča, ktoré žije len pre svoje klobučníctvo. Napriek tomu, že je veľmi pekná a milá, nenadväzuje kontakt s inými ľuďmi, pretože nemá o sebe vysokú mienku. Počas filmu sa však musí vyrovnávať jednak so svojou premenou na škaredú starenu a jednak s tým, že nájde nových priateľov, ktorí sa jej vlastne stanú novou rodinou. O túto rodinu sa musí starať, a pri nekonečnom upratovaní chodiaceho zámku, varení a iných povinnostiach, ktoré na ňu Howl naloží, sa stáva sebavedomou a ráznou osobnosťou, na míle vzdialenou od šedivej myšky, akou bola na začiatku.
Najväčší podiel na premene Sophie má samozrejme čarodejník Howl. Jeho postava je v Miyazakiho tvorbe dosť ojedinelá. Anime no kami sama totiž poväčšine necháva ťahať svoje filmy ženské postavy, ktoré majú temer vždy navrch nad postavami mužskými. Výnimkou boli snáď len pilot Porco Rosso z rovnomenného titulu a Lupin vo filme Lupin III: The Castle of Cagliostro. Howl je však prvotným hýbateľom deja. Nielenže Sophie zatiahne do svojej súkromnej naháňačky s Čarodejnicou z pustiny či do skrývačky pred kráľom a jeho hlavnou čarodejnicou Suliman, ale je navrch obklopený tajomstvom, ktoré Miyazaki rafinovane odkrýva po kúskoch tak, aby diváka udržal v stálej pozornosti. Howl očarí najmä dámske publikum. Majte sa na pozore dievčatá, môže sa vám stať, že sa do tohto metrosexuálneho introverta zamilujete (podobne ako Sophie) na prvý pohľad.
Howl má vo svojom pohyblivom zámku dvoch pomocníkov - Calcifera a Markla. Calcifer je roztomilý ohníček, ktorý o sebe neustále tvrdí, aký je zlý a hláškuje jedna radosť. Práve on navrhne Sophie obchod. Ak Sophie zlomí puto, ktoré ho núti slúžiť Howlovi, Calcifer zruší kliatbu, ktorú uvrhla na dievča Čarodejnica z pustiny. Má to však jeden háčik. K tomu, aby sa to Sophie podarilo, potrebuje vedieť podmienky dohody tých dvoch a žiaden z nich jej ich nesmie prezradiť. Markl je zase Howlov učeň, a pre Sophie v staršom vydaní niečo ako vnuk, o ktorého sa stará.
Protivníkmi osadenstva chodiaceho zámku sú Čarodejnica z pustiny a kráľovská čarodejnica Suliman. Čarodejnica z pustiny chce Howlovo srdce; hovorí sa totiž, že skrýva nesmiernu moc. Kráľovská čarodejnica Suliman zase naháňa Howla, aby ako jej učeň splnil zmluvu uzavretú s kráľom. V nej sa Howl zaviazal, že za jeho štúdiá mágie u Suliman bude pomáhať ríší vo vojnách.
Dej je zasadený do prostredia nemenovanej monarchie. Miyazaki sa zjavne inšpiroval predvojnovým (resp. vojnovým) Rakúsko-Uhorskom. Je to vidieť hlavne na architektúre budov. Nie je to samozrejme nič nové, fascinácia európskymi historickými mestami je zjavná i v maestrových filmoch ako Kiki's Delivery Service či Laputa: Castle in the Sky. Podľa niektorých zdrojov sú budovy vo filme vypožičané z Alsaska, pokiaľ sa však budete dívať naozaj pozorne, v niektorých častiach pozadí uvidíte trčať aj pražskú Prašnú bránu a vežičky Týnskeho chrámu. Prímorské mesto zase evokuje lokácie Balkánu či Talianska. Toto prostredie už Miyazaki využil v snímke Porco Rosso. Prírodné scenérie sú zjavne inšpirované európskymi Alpami s ich zelenými lúkami a vysokými štítmi. Rovnako ako celkové prostredie, i kostýmy a uniformy korešpondujú s módou začiatku dvadsiateho storočia. Miyazaki šiel v inšpirácii až tak ďaleko, že kráľ vyzerá ako vystrihnutý z habsburského rodu fúzatých cisárov. Vojnový arzenál, civilné autá alebo vlaky a lietadlá znepriatelených kráľovstiev pripomenú starším divákom retrofuturistické stroje z románov Julesa Verna, mladším otakom zase stroje z podobne zasadenej snímky Steamboy.
Pokiaľ ide o animáciu, nie je čo vytknúť. Miyazaki je známy perfekcionista a tak sú celé prostredie i postavy prekreslené do najjemnejších detailov. Pohyb postáv i prostredia pôsobí absolútne plynulo v každej sekunde filmu. Kresba je typicky Miyazakiovská. Miyazakiho dvorný skladateľ Joe Hisashi ako vždy zložil veľmi emotívny a pritom funkčný soundtrack, ktorý výborne umocňuje celkové romantické vyznenie filmu a mnohými valčíkovými melódiami opäť odkazuje na obdobie do ktorého je dej zasadený.
Príbeh Miyazaki vystaval veľmi chytrácky, takže divák má pocit, že film uteká naozaj rýchlo, napriek tomu, že je v podstate jeden z tých jednoduchších, ktoré Miyazaki nakrútil. Po už načrtnutom úvode sa zoznamujeme s obyvateľmi zámku, schopnosťami Howla a jeho protivníčok, sme svedkami súboja čarodejov, aký nemá obdoby (Gandalf a Saruman ticho závidia a plačú v kúte) a napokon sa dočkáme vcelku prekvapivého rozuzlenia.
Vyznenie posledného Miyazakiho diela pripomenie slová Johna Lennona: Make Love, Not War. Celý film je totiž popretkávaný jednak vojnou a zobrazovaním bombardovania civilných cieľov a jednak niečím, čo prekvapilo všetkých fanúšikov tohto fantazírujúceho deduška: Hauru no Ugoku Shiro je totiž love story s veľkým L. Pokiaľ ide o prvý aspekt, ako zarytý pacifista Miyazaki ukazuje utrpenie, ktoré vojna prináša civilom, zatiaľ čo smotánka sedí v hradoch chránených kúzlami. Howl, Sophie a napokon aj ostatné postavy (ktoré nemenujem, aby som vám spoilerom nepokazil zážitok) sa snažia tejto vojne zabrániť a ochrániť seba i svojich blízkych. Nuž a pokiaľ ide o aspekt druhý, Miyazaki prekvapil hlavne preto, že city v jeho filmoch ostávali doteraz poväčšine pod povrchom. Tu sa manifestuje láska Sophie a Howla (neplačte dievčatá, je len kreslený) najprv bez slov, neskôr aj vyznaniami a napokon bozkom, čo sme ešte u majstra nevideli.
Aký teda posledný Miyazakiho počin je? Je to jednoduchá, graficky a fantazijne úžasná love story, ktorá sa síce svojím posolstvom nevyrovná kúskom rangu Princess Mononoke či Nausicaä of the Valley of the Wind, avšak ako všetky majstrove diela je výborným filmom, ktorý hravo strká do vrecka celú západnú konkurenciu (ak niečo také vôbec existuje). Zamrzí však, že v súboji o minuloročného Oscara dali snobi z Akadémie prednosť plastelínovým Wallacovi a Gromitovi, ktorí Howlovi podľa môjho názoru nesiahajú ani po členky
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

ok...ČO CHCEŠ!!!???!!!

čččččo???... 14.3% (8)
jaaa???..niiiiiiič...vobeeeec..... 12.5% (7)
HOVNO!!! 53.6% (30)
hnnnnnnnnnnn?? 8.9% (5)
pytala si sa čosi?? 10.7% (6)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama